Metodické usmernenie k VP
Metodické usmernenie k vlastným projektom
Táto stránka môže obsahovať základné informácie o Vašej škole, môžete si ju ľubovoľne meniť. Návod, ako tieto zmeny uskutočniť, nájdete tu: http://help.edupage.org/
Úvod
Formu praktickej časti odbornej zložky určí riaditeľka školy na návrh predmetovej maturitnej komisie. Žiak vykoná PČ OZ vo vyžrebovanej téme, alebo v určenej téme, jednou z týchto foriem:
a) praktická realizácia predvedenia komplexnej úlohy,
b) obhajoba vlastného projektu,
c) realizácia a obhajoba experimentu,
d) obhajoba úspešných súťažných prác.
Rozsah a obsah jednotlivých foriem ako aj kritériá hodnotenia upravuje vyhláška MŠ SR č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia.
1 Praktická časť odbornej zložky realizovaná formou obhajoby vlastného projektu
1. Schválenie témy a konzultantov vlastných projektov
T: 22. septembra 2009
Z: vedúci PK
2. Odovzdanie osnovy práce, zoznamu literatúry, teoretickej a metodickej časti vlastného
projektu
T: 6. novembra 2009
Z: metodik, žiak
3. Odovzdanie praktickej časti a vyhodnotenia
T: 12. februára 2010
Z: metodik, žiak
4. Odovzdanie vlastného projektu v troch vyhotoveniach
T: 26. februára 2010
Z: metodik, žiak
5. Vypracovanie prezentácie vlastného projektu v MS Office PowerPoint
T: apríl 2010
Z: žiak
6. Vypracovanie posudkov na vlastné projekty
T: 12. marca 2010
Z: interný a externý konzultant
7. Oznámenie o doporučení vlastného projektu na obhajobu pred maturitnou komisiou
T: 19. marca 2010
Z: zástupkyňa riaditeľky školy
Stanovené termíny sú pre žiakov záväzné. V prípade, že žiak termín nedodrží, stráca možnosť vykonať PČ OZ MS formou obhajoby vlastného projektu a PČ OZ MS bude robiť formou predvedenia komplexnej úlohy. Vlastný projekt musí byť v rozsahu nie menej ako 25 strán textu (mimo príloh). Teoretická a praktická časť obsahu projektu by mala zodpovedať pomeru 1 : 1.
2 Spracovanie informácií v práci
Požiadavky na prácu sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:
a) formálna úprava práce (STN 01 6910, STN ISO 2145),
b) obsahová stránka práce.
2.1 Formálna úprava práce
Práca sa píše v autorskom pluráli (t. j. v prvej osobe množného čísla, aj keď je autor iba jeden) na počítači, na biely papier formátu A4. Zviaže sa hrebeňovou väzbou. Práca nemá byť písaná obojstranne. Odporúča sa nastaviť okraje nasledovne: horný a dolný okraj 2,54 cm od hornej (dolnej) hrany listu papiera; ľavý (vnútorný) a pravý (vonkajší) okraj 3,17 cm od ľavej (pravej) hrany listu papiera. Štandardné písmo má veľkosť Times New Roman 12 bodov, riadkovanie je 1,5. Väčšie alebo zvýraznené písmo sa používa iba na označenie jednotlivých častí a kapitol. Text nepodčiarkujeme. Písomná práca má byť pravopisne a terminologicky správna.
Pri označovaní kapitol a podkapitol platia tieto zásady:
a) na označenie sa používajú arabské číslice,
b) číslovanie na každej úrovni sa začína číslom 1, na označenie predslovu, predhovoru alebo úvodu na každej úrovni možno použiť číslo 0,
c) na konci číselného označenia sa bodka nepíše,
d) vnútri číselného označenia sa oddeľujú jednotlivé číslice označujúce podkapitoly rozličných úrovní bodkou bez medzery,
e) medzi číselným označením a textom (nadpisom) sa vynechávajú dve medzery.
Pri úprave nadpisov platia nasledujúce zásady:
a) nadpisy sa oddeľujú od predchádzajúceho textu dvoma prázdnymi riadkami, od nasledujúceho textu jedným prázdnym riadkom,
b) nadpisy sa zvýrazňujú veľkými písmenami (verzálkami), tučným písmom, podčiarknutím alebo ich vhodnou kombináciou; ak sa použije podčiarkovanie, podčiarkuje sa len text, jeho číselné označenie sa nepodčiarkuje,
c) kapitoly tej istej úrovne sa zvýrazňujú rovnako,
d) nadpisy sa zarovnávajú na ľavú zvislicu.
Pri číslovaní strán, tabuliek a obrázkov platia tieto zásady:
a) strany sa číslujú priebežne arabskými číslicami v tvare základných čísloviek bez pomlčiek a takej istej veľkosti ako text,
b) číslo strany sa umiestňuje v päte strany v horizontálnom strede textového stĺpca,
c) titulný list a obsah sa počítajú do stránkovania, ale čísla stránok sa nepíšu,
d) tabuľky a obrázky sa číslujú priebežne arabskými číslicami,
e) označenie napr. „Tabuľka 1“ sa uvádza nad tabuľkou od ľavej zvislice,
f) označenie napr. „Obrázok 1“ sa píše pod obrázok vľavo,
g) v strede nad tabuľkou alebo pod obrázkom sa uvádza ich názov,
h) pod tabuľkou sa uvádzajú od ľavej zvislice poznámky k tabuľke.
K formálnym znakom patrí aj zaradenie predpísaných častí práce.
Najdôležitejšie sú:
a) titulný list,
b) obsah.
2.1.1 Titulný list
Titulný list v práci musí byť. V súlade s normou ISO 7144 obsahuje tieto údaje:
a) názov a adresa školy (veľkosť písma 16 bodov, cca 2,0 – 2,5 cm),
b) názov témy projektu (16 bodov, cca 14 – 15 cm))
c) označenie projektu: Vlastný projekt (14 bodov, cca 15 – 16 cm),
d) meno autora (14 bodov, cca 22 – 23 cm ,
e) meno konzultanta (14 bodov, cca 23 – 24 cm),
f) trieda (14 bodov, cca 24 – 25 cm),
g) školský rok (14 bodov, cca 25 – 26 cm),
h) miesto a rok odovzdania práce (14 bodov, cca 26 – 27 cm).
Čísla udávajú vzdialenosť spodného okraja riadku od horného okraja stránky. V prílohe je schematicky zobrazená ukážka titulného listu.
2.1.2 Obsah
Obsah práce má byť na osobitnom liste. Obsah sa skladá z troch stĺpcov, dvoch číselných a jedného textového. Prvý číselný stĺpec obsahuje označenia kapitol a podkapitol. Tento číselný stĺpec sa uvádza jednotne od ľavej zvislice. Za číselným stĺpcom nasleduje stĺpec textový – s názvami kapitol a podkapitol zarovnaný zľava. Základom zarovnávania je najrozsiahlejšie číslo podkapitoly, za ktorým sa vynechávajú dve medzery. Posledným stĺpcom je číselný, ktorý udáva čísla strán. Tento stĺpec sa zarovnáva na pravú zvislicu.
Príklad
1 Praktická časť odbornej zložky realizovaná formou obhajoby vlastného
projektu 2
2 Spracovanie informácií v práci 2
2.1 Formálna úprava práce 3
2.1.1 Titulný list 4
2.1.2 Obsah 4
Je zvykom, že v obsahu sa uvádzajú názvy podkapitol do tretej úrovne. Názvy podkapitol štvrtej úrovne sa už do obsahu väčšinou neuvádzajú. Na zlepšenie prehľadnosti sa v obsahu môžu zvýrazniť názvy hlavných kapitol.
2.2 Obsahová stránka práce
Text je členený na kapitoly tak, aby sa vytvoril priestor na uvedenie výsledkov teoretického štúdia, na uvedenie a rozbor dosiahnutých experimentálnych výsledkov. Jednotlivé kapitoly majú nasledujúce názvy:
– pre študijný odbor CHI, TIS v chémii:
Úvod
1 Teoretická časť (Teoretické východiská; Literárna časť; Rozbor problému)
2 Metodická časť (Použité materiály a metódy; Materiál a metódy)
3 Experimentálna časť (Výsledky experimentov)
4 Rozbor výsledkov (Hodnotenie výsledkov; Diskusia)
5 Záver
Zoznam bibliografických odkazov
Prílohy
– pre študijný odbor OA:
Úvod
1 Teoretická a metodická časť (Teoretické východiská; Literárna časť; Rozbor problému;
Použité materiály a metódy)
2 Praktická časť (Výsledky vlastného prieskumu)
3 Rozbor výsledkov (Diskusia; Hodnotenie výsledkov)
4 Záver
Zoznam bibliografických odkazov
Prílohy
2.2.1 Úvod
Obsahuje stručný úvod do problematiky – dôvod prečo sa autor rozhodol vypracovať prácu na danú tému. Stanovuje cieľ práce, jej poslanie a presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá. V úvode nie je potrebné rozvíjať teoretické informácie, má byť stručný a výstižný. Odporúčaný rozsah je jedna strana.
2.2.2 Teoretická a metodická časť
Teoretická časť čitateľa stručne informuje o poznatkoch, ktoré boli v danej oblasti už publikované. Tieto informácie môžu byť uvádzané chronologicky (od historických poznatkov k aktuálnym), alebo tematicky (od všeobecných poznatkov k užšie špecifikovaným). V tejto časti sa používa množstvo citácií a prebraných informácií od rôznych autorov, preto by sa malo pri každej z nich uvádzať, odkiaľ pochádza. V obidvoch prípadoch sa zvyčajne citujú najprv základné zdroje informácií (učebnice, encyklopédie, monografie), potom informácie z aktuálnych zdrojov časopiseckej, patentovej literatúry a elektronické dokumenty. Odporúčaný rozsah teoretickej časti práce je do päť strán. Obsah tejto časti je potrebné popísať iba problematiku, ktorá nadväzuje na metodickú a experimentálnu časť. Je potrebné vysvetliť základné pojmy, ktoré sa používajú v ďalších častiach práce.
V metodike autor definuje pracovné postupy a metódy použité v experimente. Stručne sa opíšu pracovné postupy, prístrojová technika a podmienky, v ktorých sa informácie získavali. Je to dôležité najmä pri používaní experimentálnych techník. Prehľadne, ale podrobne sa v nej uvádza súbor vzoriek (ich chemické zloženie, čistota, iné technické parametre ako napr. mólová hmotnosť..., komerčný názov a výrobca), miesto a spôsob ich odberu. Metodika musí byť písaná tak, aby si čitateľ vedel urobiť verný obraz o spôsobe autorovej práce a predstavu o tom, nakoľko môže porovnávať jeho výsledky s výsledkami iných autorov. Pri prebranej metodike od iného autora musí autor uviesť jeho meno.
Podľa informácií v metodike by sa mali dať uskutočnené merania a pokusy presne zopakovať. Autor uvedie miesto, kde a kedy experiment prebiehal (napr. odborná prax VÚCHT, a. s., DUSLO Šaľa, jún 2009), prehľad reakcií a vzorcov pre experimentálnu časť.
2.2.3 Praktická časť (Výsledky vlastného prieskumu)
Ťažisko vlastnej práce tvoria výpočty a zoradenie výsledkov do prehľadných tabuliek a grafov. V tejto časti sa nachádzajú len vlastné výsledky, zistenia a pozorovania. Pozorovania je vhodné doplniť nákresmi, mapami a fotografiami. Rozsiahlejšie tabuľky a grafy sa obyčajne umiestňujú do príloh, pričom v texte sa musia nachádzať odkazy na ne. Údaje uvedené v tabuľke alebo v grafe sa nemusia nachádzať aj v texte. Výsledky sa majú podávať stručne, zrozumiteľne a prehľadne. Údaje sa nekomentujú, v tejto časti by sa nemali vyskytovať úvahy a porovnania s inými autormi.
2.2.4 Rozbor výsledkov
Kapitola môže mať aj iný názov vystihujúci podstatu alebo riešenie problému. V tejto časti sa interpretujú zistenia a výsledky, hlavne tie, ktoré majú veľký význam vo vzťahu k riešenému problému. Riešenie musí dávať odpovede na otázky a ciele vytýčené v úvode. V tejto časti autor vyjadruje svoje názory a postrehy k skúmanej problematike. Výsledky porovnáva s literatúrou, platnými normami a vyslovuje z nich vlastné závery, dedukcie. Tieto časti treba osobitne vyzdvihnúť, napísať, ako by sa dali vlastné návrhy a poznatky autora uplatniť v praxi.
2.2.5 Záver
Záver patrí k najdôležitejším častiam práce. Formuláciou záverov autor preukazuje, že na základe výsledkov teoretickej a experimentálnej práce dokáže dospieť k poznatkom, ktoré majú všeobecnejšiu platnosť. Závery práce sa formulujú v bodoch alebo v odsekoch. Či autor sformuloval záver dobre sa presvedčí tak, že si prečíta úvod a záver. Pokiaľ je zrejmá nadväznosť a logická súvislosť oboch kapitol, potom sú závery práce sformulované správne. Záver by mal načrtnúť ďalšiu perspektívnu prácu v danej problematike so získanými poznatkami. Odporúčaný rozsah je jeden až jeden a pol strany.
2.2.6 Zoznam bibliografických odkazov
Zoznam použitej literatúry obsahuje bibliografické odkazy na všetky citácie, uvedené v práci. Jednotlivé odkazy sa v technických správach uvádzajú zvyčajne v poradí, v akom boli citované. Pri písaní bibliografických odkazov sa presne dodržuje predpísaná štruktúra. Zoznam bibliografických odkazov je umiestnený na osobitnom liste a je zoradený podľa poradových čísel odkazov tak, ako sú číslované citácie v texte. Poradové čísla odkazov sú umiestnené vľavo a záznamy odkazov sú odsadené.
3 Zásady citovania informácií
Citovanie informácií je postup, ktorým sa k prevzatej časti textu v spracovanom materiáli priradí odkaz na pôvodný zdroj informácie. Najdôležitejšie sú právne a etické dôvody. Informácie predstavujú formu duševného vlastníctva. Citovanie prevzatých materiálov musí byť správne po vecnej i formálnej stránke. Vecne korektné je citovanie vtedy, ak sa citovaním nemení význam a obsah prevzatých informácií. Formálne správne citovanie rešpektuje normami predpísaný spôsob uvádzania údajov o pôvodnom zdroji informácií. Prevzatá informácia sa označí poradovým číslom, pričom číslo je zapísané v zátvorke, tak ako uvádza príklad (metóda číselných citácií):
Základné informácie o technológii výroby polystyrénu je možné naštudovať vo vysokoškolskej učebnici (12).
3.1 Zoznam bibliografických odkazov
Bibliografický odkaz je súbor presných, podľa normy usporiadaných údajov o zdroji, z ktorého boli citované informácie prevzaté. Bibliografické odkazy sa zhromažďujú v kapitole Zoznam bibliografických odkazov podľa poradových čísel odkazov tak, ako sú číslované citácie v texte. Poradové čísla odkazov sú umiestnené vľavo a záznamy odkazov sú odsadené.
3.2 Štruktúra odkazov na jednotlivé druhy informácií
Výber a spôsob písania údajov o citovaných materiáloch je v Slovenskej republike určený normou STN ISO 690. Údaje sa uvádzajú v nasledujúcom poradí a oddeľujú sa interpunkčnými znamienkami:
- autor (autori) v poradí: priezvisko, krstné meno (krstné meno je možné uvádzať celé alebo len skratku),
- názov, vydanie,
- vydavateľstvo – miesto vydania a vydavateľ (tento údaj nie je podľa normy povinný, ale odporúča sa ho uvádzať),
- rok vydania, štandardné číslo – ISBN.
Názov publikácie sa píše iným typom písma (obyčajne kurzívou). Každý údaj v odkaze musí byť zreteľne oddelený od nasledujúceho údaja interpunkčným znamienkom (bodka, dvojbodka, čiarka a pod.), ale za spojovacím výrazom In sa dvojbodka nemusí dávať.
Zdrojom informácií môže byť množstvo rôznych materiálov:
a) odkazy na knihy a monografie,
b) odkazy na články v časopisoch a iných periodikách,
c) odkazy na patentové dokumenty,
d) odkazy na rôzne druhy prác (SOČ, SVOČ, diplomové práce, ...),
e) odkazy na informácie z firemnej literatúry,
f) odkazy na prevzaté a nepôvodné informácie,
g) odkazy na elektronické zdroje informácií.
3.2.1 Odkazy na knihy a monografie
Schematicky možno predpísanú štruktúru bibliografického odkazu o knihe znázorniť takto:
Autor(i): Názov knihy. Číslo vydania. Miesto vydania: Vydavateľstvo. Rok vydania. ISBN.
Príklady
KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Druhé doplnené vydanie. Bratislava: Stimul, 1998. ISBN 80-85697-82-3.
VESELÝ, V.- MOSTECKÝ, J.: Petrochémia.1. vyd. Bratislava: ALFA, 1989.
ISBN 80-05-00472-9.
3.2.2 Odkazy na články v časopisoch a iných periodikách
Schematicky znázornená štruktúra odkazu:
Autor(i): Názov príspevku: podnázov. Sekundárna zodpovednosť. In Názov zdrojového dokumentu: podnázov. Vydanie. Štandardné číslo. Rok, zväzok, ročník, číslo, strany.
Príklady
ŠVEC, Štefan: Princípy premeny národnej sústavy školstva. In Pedagogická revue, 1999, roč. 51, č. 1, s. 3 – 14.
STEINEROVÁ, Jela: Základy filozofie človeka v knižničnej a informačnej vede. In KIMLIČKA, Štefan et al. Knižničná a informačná veda na prahu informačnej spoločnosti. Bratislava: Stimul, 2000. ISBN 80-88982-29-4, s. 9-56.
SVIDOVÁ, S. – MIADOKOVÁ, E.: Možnosti využitia polysacharidov pri liečbe nádorových ochorení. In BIOLÓGIA, EKOLÓGIA, CHÉMIA, 2004, roč. 9, č. 2, s. 11 – 13.
3.2.3 Odkazy na patentové dokumenty
Schematicky znázornená štruktúra odkazu:
Názov patentového úradu Kód štátu Číslo patentovej listiny. Dátum udelenia patentu. Priezvisko autora, meno autora: Názov patentu
Príklad
Jpn. Kokai Tokyo Koho JP 10 264 154. 06. 10. 1998. Hattori, Hiromasa: Apparatus for manufactoring of prepregs
3.2.4 Odkazy na rôzne druhy prác
Okrem kníh a periodických publikácií je v niektorých prípadoch potrebné citovať aj práce, ktoré vznikli len v niekoľkých exemplároch, ale ktoré môžu byť veľmi cenným zdrojom primárnych informácií. Medzi takéto práce patrí SOČ, SVOČ, bakalárske, diplomové práce...
Štruktúra bibliografického odkazu:
Priezvisko, krstné meno autora: Názov práce. Typ práce. Miesto vydania rok. Rozsah. Škola
Príklad
DACUK, V.: Založenie akciovej spoločnosti. [Ročníková práca]. Nováky 1999. 32 s. Stredná priemyselná škola chemická
3.2.5 Odkazy na informácie z firemnej literatúry
Najčastejšie citované firemné materiály sú katalógy výrobkov a prospekty, v ktorých sa vyskytujú informácie o technických parametroch konkrétnych produktov. Firemné materiály zvyčajne neuvádzajú autorov, zodpovednosť za obsah preberá príslušná firma.
Odporúčaná štruktúra bibliografického odkazu:
Názov, forma podniku: Názov materiálu. Typ materiálu. Miesto vydania. Rok.
Príklad
CHEMOLAK, a. s.: Náterové látky na kov. Informácia o sortimente. Smolenice, 2003.
3.2.6 Odkazy na prevzaté a nepôvodné informácie
V praxi sa občas stretávame s problémom, že pôvodný materiál (správa, patent) nie je k dispozícii a o jej obsahu sa dozvieme z iného (sekundárneho) zdroja. Týmto zdrojom je najmä referátová literatúra. V takom prípade má bibliografický odkaz túto štruktúru:
Zápis údajov o pôvodnom zdroji informácie ukončený bodkou. Podľa: Zápis údajov o skutočnom zdroji, z ktorého bola informácia prevzatá.
Príklad (bibliografický odkaz na patent prevzatý zo sekundárneho zdroja)
Ger. Offen. DE 19,715,038. 05. 11. 1998. Strauss, F.: Water – permeable filter wall for ground-water and method for its production. Podľa: Chemical Abstracts Vol. 130 No. 7208
3.2.7 Odkazy na elektronické zdroje informácií
Často sa v poslednom čase citujú informácie, ktoré sú uložené v elektronických dokumentoch. Vytváranie záznamov o elektronických zdrojoch informácií sa prispôsobuje norme STN ISO 690-2.
3.2.7.1 Odkaz na elektronickú verziu monografií, kníh a jednorazových materiálov
Tento typ informácií býva najčastejšie dostupný na CD, DVD, ale tiež internete (on-line). Pri citovaní túto skutočnosť vyznačíme tak, že do hranatej zátvorky, v ktorej sa uvádza typ média, sa doplní aj stručná charakteristika materiálu. Dostupnosť a prístup sa zapíšu v prípade, že informácia je k dispozícii aj on-line. Údaj v ostrých zátvorkách musí mať takú štruktúru, aby bol kompatibilný s elektronickou adresou, na ktorej je informačný zdroj prístupný.
Bibliografický odkaz bude mať nasledujúcu štruktúru:
Meno autora: Názov. [Druh nosiča]. Vydanie/verzia. Miesto vydania: Názov vydavateľa. Dátum vydania. Dátum aktualizácie/revízie [Dátum citovania]. Dostupné na internete: <dostupnosť a prístup>.
Príklady
Das grosse Tafelwerk-interaktiv. [CD-ROM]. 1. vyd. Berlin: Cornelsen Verlag, 2003. Dostupné na: <www.tafelwerk/interaktiv.de/chemie/anorganische stoffe>
CARROLL, Lewis: Alice´s Adventures in Wonderland [on-line]. Texivfo ed. 2.1. [Dortmund (Germany)]: WindSpiel, Nov. 1994 [cit. 1996-02-16]. Dostupné na internete: <http://www.germany.eu.net/books/carroll/alice/html>.
3.2.7.2 Bibliografický odkaz na elektronickú verziu časopisov a iných periodických
materiálov
Mnohé odborné časopisy majú aj elektronickú podobu. V prípade, že spracovateľ použije informácie z tohto zdroja, bibliografický odkaz bude mať nasledujúcu podobu:
Meno autora: Názov článku. Názov časopisu. Ročník (vydanie).[Druh nosiča]. Miesto vydania: Vydavateľ, dátum vydania,[dátum citácie]. Dostupné na <dostupnosť a prístup> štandardné číslo ISSN
Príklady
Chemické listy 98. [on-line]. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická, jún 2004 [citované 4. marca 2005]. Dostupné na <http://chemicke-listy.vscht.cz > ISSN 0009-2770
IKAROS: Elektronický časopis o informační bezpečnosti [on-line]. Praha: Stanovy IKAROS, Březen 2002 [cit. 2002-03-08].Mesačník. Dostupný na internete: <http://ikaros.ff.cuni.cz>. ISBN 1212-5075.
3.2.7.3 Bibliografický odkaz na elektronické správy, oznamy a iné materiály
Veľmi často je potrebné citovať informácie z internetových stránok, ktoré sa periodicky v určitých časových intervaloch aktualizujú. Tieto stránky môžu vlastniť rôzne organizácie, ako napr. akadémie vied, univerzity, podniky...
Štruktúra bibliografického odkazu:
Meno autora citovanej práce: Názov. [on-line]. Dátum správy [Dátum citovania].
Príklad
PRITCHARD, Sarah: Your request for Information about ISO Standards [online]. Message to: Margaret MORRISON. Feb. 18, 1992 [cit 2001-11-14].
Ak je autorov viac, je možné uviesť iba prvého autora a za ním pripojiť výraz et al. alebo a i. Ak je neznáme miesto vydania (sine loco), napíše sa do hranatej zátvorky [s. l.] alebo [b. m.]. Ak je vydavateľ neznámy (sine nomine), napíše sa do hranatej zátvorky [s. n.] alebo [b. v.]. Ak sa zo stránky nedá vyčítať dátum (sine anno), kedy bol príspevok publikovaný, uvedie sa namiesto dátumu vydania skratka [s. a]. Uprednostňujeme latinské skratky.
Ak sa publikácia skladá z viacerých častí a vydáva sa viac rokov, zaznamená sa rok začiatku a konca vydávania, napr. 1974 – 1975. Ak sa vydávanie publikácie ešte neskončilo, uvedie sa rok začiatku vydávania a za ním pomlčka a medzera, napr. 1978–. Dátum citovania sa uvedie skratkou cit., za ktorou nasleduje označenie dátumu v poradí rok, mesiac, deň.
4 Prílohy
Do prílohy sa umiestňujú všetky netextové časti a sú uvedené na zozname príloh (formuláre testov, dotazníkov, pozorovacie hárky, zložitejšie tabuľky, diagramy, fotografie, atď.). Prílohy sa označujú veľkými písmenami latinskej abecedy. Každá príloha sa začína na novej strane. Číslovanie strán príloh je priebežné a nadväzuje na číslovanie strán v hlavnom texte.
Príklad
Príloha A
Príloha B
Príloha A.1
Príloha A.1.2
Príloha A.1.2.1
5 Kritériá hodnotenia
Kritériá hodnotenia udáva vyhláška o ukončovaní štúdia. Projekt sa hodnotí z týchto hľadísk:
a) odborná úroveň projektu,
b) grafická úroveň projektu,
c) formálna úprava práce,
d) vlastná obhajoba autora – úroveň prezentácie,
e) používanie odbornej terminológie,
f) využitie odbornej literatúry.
Predmetová maturitná komisia PČ OZ podľa týchto kritérií vypracuje bodové hodnotenie na základe ktorého ohodnotí príslušný projekt po obhajobe na maturitnej skúške. Aby vlastný projekt bol predložený k obhajobe predmetovej maturitnej komisii, musí ho vo svojom posudku odporučiť konzultant a ďalší učiteľ, ktorý projekt posúdi nezávisle od konzultanta. Teda ak budú obe stanoviská posudzovateľov projektu zhodné, zástupkyňa riaditeľky školy predloží projekt na obhajobu predmetovej maturitnej komisii.
Schválené PK OP, PK CHE .................................................................................................
Schválené zástupkyňou riaditeľky školy OA .......................................................................
Schválené zástupkyňou riaditeľky školy SPŠ ......................................................................
Schválené riaditeľkou SŠ ......................................................................................................
Príloha
|
NÁZOV ŠKOLY, SÍDLO ŠKOLY
Názov práce
Vlastný projekt
Autor: Meno a priezvisko
Konzultant: Meno a priezvisko
Trieda: Označenie triedy
Školský rok:
Miesto a rok odovzdania práce:
|
| 
